O baníckych škriatkoch

Jedného pekného dňa došlo škriatkom na Orave nerastné bohatstvo. Rozhodli sa teda preskúmať nové miesta na Slovensku, kde by mohli nájsť vzácne kamene.

Z posledných kúskov železa a rudy, ktoré našli, zostrojili vláčik. Dlhé dni skúmali mapu, aby si zaznačili miesta, kde by mohli niečo nájsť. Po krátkom oddychu, keď načerpali sily, pustili sa do pátrania po nerastnom bohatstve. Cesta po Slovensku bola dlhá a únavná, ale ich odhodlanie im dávalo silu. Prešli ho krížom-krážom a nič. Zúfalí sa chceli vrátiť domov, keď sa z ničoho nič prepadol najmenší škriatok Drobček. Bolo to v obci Banská Štiavnica. Všetci ho začali ustráchane hľadať, no Drobčeka nikde. Utekali teda po krompáče a lampáše do vláčika. Na mieste, kde Drobčeka videli poslednýkrát, začali kopať. Kopali deň, týždeň, mesiac, až sa im nakoniec podarilo nájsť svojho kamaráta, ktorý sa prepadol do veľkej diery. Ich radosť z nájdenia kamaráta bola však omnoho väčšia. Diera odhalila obrovské nerastné bohatstvo. Na vláčik naložili toľko, koľko sa len dalo a pred odchodom späť na Oravu sa podelili o svoj nález s ľuďmi, ktorým oznámili, že sa jedná o miesto, ktoré preslávi obec Banská Štiavnica.

V tom momente sa tu zrodilo baníctvo.

Adam Drgáň