Baník

Toľko rokov dozadu.

To mi dáva odvahu.

Ako žili ľudia milí

vtedy ťažko v každej chvíli.

Do bane sa chystali,

aby do úst chlieb mali.

Banské mestá a v nich bane.

Na Slovensku mnoho máme.

V ich útrobách plačú skaly

a žijú škriatkovia malí.

Práca v bani bola ťažká

a po lúke lieta vážka.

Tu však baník nevidí

a mnohým to závidí.

A keď klopú na baňu,

baník zbiera odvahu.

Do bane zas musí ísť,

lebo doma plač a vzlyk.

Deti hladné, tam

do bane sa poberám.

Pre deti a pre rodinu

strávi on tam nie hodinu.

V ťažkej práci, v pote tváre

najesť doma deťom dáme.

Banské mestá- štôlne v nej,

pieseň chvály baníkom znej.

Ruky celé ubolené

a mozoľmi poznačené.

V rukách krompáč, lopata

a na nohe záplata.

V očiach iba odhodlanie,

kedy budem doma z bane.

Pri rodine, pri stole,

tam je veru vesele.

Keď sa deti pozerajú,

s oteckom sa zhovárajú.

No keď príde chvíľa tá,

pre nich bôľna- prekliata.

Do bane -do tvrdej práce,

od rodín sa poberáte.

Či sa vráti milý tato??!!!

To je aj nad banské zlato!!!

Krompáč a aj lampášik,

taký veru nemá nik.

Ten krompáč je zázračný,

pre baníka senzačný.

Permoník mu počaril

a šťastím ho obdaril.

Aby doma nemal biedu,

ale fľašu plnú medu.

Aby deti neplakali,

od radosti len skákali.

A tak to tu v baní chodí,

tak sa tu baníkom vodí.

Toľko dní a toľko nocí

v útrobách tej čiernej moci.

Bez slniečka a bez vzduchu

nepočuť ani muchu.

Škriatkovia a permoníci

sú ich verní pomocníci.

A keď počuť klopy-klop,

to je pre baníka - TOP.

Samuel Gornál